Veľkej firme v Tatrách sa nedá veriť

Autor: Tomáš Tišťan | 24.5.2016 o 18:30 | Karma článku: 6,58 | Prečítané:  2085x

Keď spolumajiteľ veľkej lanovkovej firmy verejne sľúbil vyriešiť z istého pohľadu až banálny problém, tešil som sa. Predčasne. To čo nasledovalo, som nečakal ani vo sne. Tento podivný príbeh ukazuje, ako to v Tatrách funguje. 

Naznačuje, prečo napriek danostiam v utešenom stave stále skôr nie sú. Poďme ale pekne po poriadku.

Príspevok spred roka o malej bráničke v Tatrách vyvolal rozruch. Nečudo. Doslova fyzickou zábranou brániť prístupu klientov ku konkurencii z radov drobných podnikateľov je smiešne. Najmä, ak ste obria firma a zároveň tvrdíte, že turizmus robíte lepšie ako Rakúšania.

Problém brány mi ležal v žalúdku. Som presvedčený, že nespravodlivo škodí a nie je naň žiaden dôvod. Ako bloger som naň upozornil. Vysvetlil, o čo ide. Druhá strana, aj keď skúšala, nevedela obhájiť svoj postup. Keď potom akcionár firmy TMR Igor Rattaj na FC verejne sľúbil, že ostane otvorená, tešil som sa.


Sľuby sú pekné, ale často nestačia. Ako poslanci mesta Vysoké Tatry sme využili súhru okolností. TMR potrebovala predĺžiť prenájom mestských pozemkov okolo bráničky. Vyhútali sme dodatok s podmienkou. Chcete užívať náš pozemok? Dobre. Bránička musí ale ostať otvorená celý rok. Všetci hlasovali za.
Uff, podarilo sa, pomyslel som si. Písanie, telefonáty, porady stáli za to.
 


Potom prišla zima.
Bránička sa znova zatvorila. Čo sa deje?? Človek začne pátrať. Žiaľ neskoro, v januári.

Dozvie sa prvú vec. Spoločnosť TMR nepodpísala náš dodatok. Netušil som, že také existuje, ale podľa zákona, ak nájomca nepodpíše dodatok zmluvy a prenajímateľ zmluvu do mesiaca nevypovie, platí jej pôvodný text. Teda bez dodatku. TMR nechce mať otvorenú bráničku, konala ideálne.

Kde je tu problém?
Na radnici. Manažment mesta nepovedal o tomto „detaile“ poslancom. Nie je to v poriadku, lebo oni rozhodujú o nájmoch a podmienkach. Ak by sme to vedeli, mohli sme konať. Nájomnú zmluvu na pozemky pred zimou vypovedať.

Túto zimu to už nestihneme, ale pôjdeme týmto smerom. Vymôžeme si našu vôľu. Povedal som si vtedy. A tu sa dozviete druhú vec. Manažment úradu vedený primátorom mesta urobil druhý krok. Od spoločnosti TMR prijal peniaze za nájom na dlhé mesiace dopredu.

Nesúhlasíte s dodatkom, ale nevypoviete zmluvu. Zároveň prijmete peniaze za nájom za dlhý čas dopredu. Nuž, potom tú zmluvu asi chcete.


TMR využila dlhoročný stav v meste Vysoké Tatry. Niečo ako v USA. Prezident je demokrat, kongres patrí republikánom. Na mnohé majú rozdielny názor. Pokračujúc v metafore, poviem aspoň za seba, myslím, že sú spoločné záujmy mesta Vysoké Tatry a veľkej firmy TMR. A potom sú aj protichodné. Tam sa treba zdravo pobiť a obhájiť si svoje. Dlhodobým pozorovaním sa mi javí, že primátor Ján Mokoš vedie úrad, ako keby všetky záujmy mesta a TMR boli totožné. Názor je to úplne legitímny. Ja ho len nezdieľam.

Ťažko dokázať, že zatajenie nepodpísania dodatku a prijatie platieb neboli náhody. Na moje výčitky ale primátor na zastupiteľstve ostro reagoval, že bránička veru musí byť zatvorená. Kvôli bezpečnosti.


Za päť minút sedem ľudí!
Ak vás článok začal nebodaj nudiť, prosím vydržte. To najlepšie príde nakoniec. Tentoraz na obrázkoch. Igor Rattaj mi až sarkasticky pri výčitke nesplneného sľubu povedal, že polovica (brána otvorená v lete) mi musí stačiť. Padli aj vety, že ľudia tadiaľ nechcú chodiť.

Náhoda chcela, že tesne pred rokovaním s vedením TMR o inej veci som sa išiel s dvoma kolegami na miesto pozrieť. Za päť minút, opakujem 5 minút!, čo sme tam stáli, bráničku preliezlo sedem ľudí! Takto:


Teda skôr sa javí, že bránička hatí dokonca úplne prirodzený koridor. Ak sa niekomu chce s lyžami preliezať úzku dieru, asi má na to motiváciu.

V spoločných debatách lídri TMR na ponos o bránke znova reagovali bezpečnosťou. (Predtým ešte hysterickým krikom, že čo to stále riešim). Jednak argument bezpečnosti odmietajú všetci ľudia, ktorých považujem za odborníkov. Horskí vodcovia, ľudia z horskej služby. Bráničku od samotnej zjazdovky túto zimu navyše oddeľoval plastový plot.

Čo dodať? Rezignovať po takomto slede udalostí? Veľkí investori využívajú, že poslanectvo, či komunálny aktivizmus nie je "full-time" job. Oni majú času a zamestnancov dostatok. V okolí brány je plán urobiť atraktívne obchodné námestíčko. Tu aspoň v rovine ďalšieho prísľubu sa TMR nechala počuť, že nejaký priechod predsa len bude. Sľub. Dobre, hádam to bude lepšie. Rezignovať netreba.


Príbeh vyjadruje, že bránička veru nie je banalita. V symbolickej rovine ukazuje, ako si mesto vie/nevie vymôcť svoje záujmy. Finančne si to netrúfam presnejšie odhadovať, ale zatvorená bránička je boj
o tisíce eur. Mali by o nich rozhodovať zákazníci, nie drevené bariéry.
























Keď sa už napísalo A, treba informovať aj o pokračovaní príbehu. Na snímke až štyria ľudia hrajúci sa hru "Prechádzam mexicko-americkú hranicu". Je to tak bezpečnejšie? 

V Tatrách sa toho teraz veľa deje. Ľudia sa pýtajú. Skúsim v ďalších dňoch napísať, ako je to s lanovkovými projektmi. Po odpore verejnosti k prepojeniu Hrebienka a Skalnatého Plesa sa črtá nová alternatíva Hrebienok – Štart. O čo pri nej ide? Čo sa pripravuje v T. Lomnici? Aké ďalšie problémy a výhody majú Tatry z prítomnosti veľkého investora?, …

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?