Ako Igor Rattaj navyšuje zisky v Tatrách

Autor: Tomáš Tišťan | 25.6.2015 o 13:33 | Karma článku: 10,95 | Prečítané:  26045x

Nie som expert na rakúsky turistický biznis a neviem posúdiť, či to Rakúšania robia horšie. Chcem ale uviesť príklad, ako to robí v Tatrách spoločnosť TMR. Myslím si, že v Alpách by predsa len firmy takto nepostupovali. 

 V Tatranskej Lomnici sa dlhé roky predávali lístky na lanovky v budove nástupu na lanovku. Cestou ku pokladniam ľudia prechádzali okolo stánkov, na čom si ich majitelia založili biznis. Keď v špičke boli na lístky rady, o to lepšie. Zvyšovala sa možnosť, že si čakajúci niečo kúpia. Volá sa to biznis.

Spoločnosť TMR sa náhle rozhodla postaviť pokladne na lístky na inom mieste. Od budovy lanovky k novým pokladniam postavila chodník. Fajn. Nový chodník obchádzal lokalitu starých stánkov. Taký je život, niekedy sa biznis podmienky menia. Stratený bližší kontakt stánkov s turistami idúcich na lanovku mohol z časti nahradiť zvýšený počet turistov, ktoré „lyžiarske“ investície TMR do Tatier pritiahli.

TMR to ale nestačilo a lokalitu stánkov zahradila drevenou bariérou. Využila na to múr, ktorý postavila kvôli dojazdu novej zjazdovky. A to je už problém. Odkloniť chodníkom húfy ľudí od trhoviska miestnych podnikateľov, teda konkurencie je jedna vec, zahradiť prístupovú cestu od takéhoto nového chodníka k stánkom, už druhá. Ja by som to nazval doslova obmedzovaním prístupu ku konkurencii. TMR totiž popri novom chodníku prevádzkuje vlastné stánky a obchodíky.

Teraz porovnanie s Rakúskom. Pravdepodobne vzhľadom na vlastnícke štruktúry veľkých lyžiarskych firiem, ale aj miestne zvyky a vzťahy by veľká lyžiarska spoločnosť takúto bariéru v analogickej situácii nepostavila. Ak by aj to urobila, mesto, komunita by jej v tom zabránili. A to sa v meste Vysoké Tatry nestalo a všeobecne nedeje.

Majitelia pôvodných stánkov dosiahli aspoň to, že v lete bariéru otvorili, ale iba na polovicu. Môže sa to javiť ako detail, ale nie je. Široká cesta už len kvôli vizuálnym efektom pritiahne viac ľudí, ako polootvorená škaredá bránka zabraňujúca výhľadu. Môže ísť aj o násobné počty ľudí, ktoré kvôli polovičnému profilu k stánkom nezavítajú.

V zime, kedy je v lokalite najväčšia koncentrácia ľudí, brána ostáva zatvorená úplne. Argument TMR bola bezpečnosť. Aby ľudia nevbiehali do zjazdovky. Bezpečnosť? Takému argumentu sa ťažko protirečí. Mesto Vysoké Tatry ako majiteľ pozemkov pod bránou reagovalo, ok, zatvorte bránku. Ide o bezpečnosť.

Problém ale je, že bezpečnostné riešenie ostalo na mieste žalostné. Z nového chodníka TMR od jej „apres-skibaru“ ľudia vbiehajú na zjazdovku jedna radosť. Preberal som to z expertom na bezpečnosť z horskej služby, ktorý okrem iného v danej oblasti navrhuje legislatívu; chcem tým povedať, komu už mám veriť, ak nie jemu; a ten mi povedal nasledovné. Vbiehaniu ľudí na zjazdovku by zabránili takzvané labyrinty, nazvime to uličky z prenosných oplotení, kedy ľudia by nenachádzali na zjazdovku kolmo ako teraz, ale rovnobežne s ňou. To ich vstup spomaľuje a robí bezpečnejším. Labyrinty TMR používa na Chopku, prečo by nemohla v Lomnici?


Celý vtip je v tom, že pri takomto riešení by spomínaná bránka ku stánkom mohla byť otvorená aj v zime! Preto som presvedčený, že bezpečnosť nemôže a reálne nie je dôvodom zatvorenia bariéry v zime.

Znova kvôli etike upozorním, som členom tej malej politiky, poslanec mesta Vysoké Tatry a vec riešim aj z tohto pohľadu. Stánok a biznis v lokalite nemám. Budeme schvaľovať predĺženie nájmu metských pozemkov okolo budovy lanovky pre TMR. Chceme prenájom podmieniť povinnosťou otvoriť túto bránku v plnej šírke a aj v zime. Uvidíme, či to prejde a ako budú úradníci mesta uplatňovať dohodu v praxi.

Pri jednom stretnutí s vedením TMR kvôli inej veci sme debatovali aj o bariére. Padali takéto argumenty:

1. V plnej šírke nie, lebo budú chodiť autá. Odpoveď: Je tak ľahké zabrániť prejazdu áut, napríklad dopravným kuželom.

2. V zime nie, lebo ide o vysoký sklon. Odpoveď: Podľa mnohých ktorí, miesto poznajú, to jednoducho nie je pravda, lebo sklon s týmto vôbec nesúvisí. Bariéra je bokom, priamo smeruje na nový chodník.

3. Postavili sme schodisko k stánkom z iného miesta. K stánkom je prístup zo štyroch miest. Odpoveď: Pravda je, že schodisko je skryté a úzke, reálne ním nikto nechodí. Štatisticky štyri prístupy znejú fajn, ak sú ale vzdialené od hlavného chodníka, kde chodia ľudia, ich počet nie je dôležitý.

4. Bránku sme nezatvorili kvôli tomu, aby sme zabraňovali príchodu ľudí k stánkom. Odpoveď: Osobne tomu nie veľmi verím, ale to je jedno. Nie sú dôležité úmysly a motivácie osadenia bránky, ale dôsledky. A tie sú pre tatranských podnikateľov veľmi negatívne.
 

Nechcem hodnotiť postoj TMR z hľadiska biznis etiky, ak má takúto príležitosť, nedá sa čudovať, že ju využije. Igor Rattaj v slávnom rozhovore pre Trend (Húževnatí lyžiari nám na zjazdovke nevoňajú) povedal, že tržby z vecí ako apres-skibary a športové obchody tvoria dvojnásobok príjmov z vlekov, preto má to logiku. To, čo ma trápi, je slabé mesto Vysoké Tatry vo vyjednávaní, že takéto veci na svojich pozemkoch dovolí.

Nevyžívam sa v písaní takýchto „blogov“, ale mám za to, že s TMR, ktorej úprimne držím v biznise palce, by sme sa ako mesto mali naučiť vyjednávať tvrdo, ako to robia oni s nami. A tiež ako verejnosť a jej zákazníci v týchto veciach od nej požadovať zmenu správania.
 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?